Takto by sa v stručnosti dala popísať schéma vysokého školstva na Slovensku. Vravím na Slovensku, pretože nemám prehľad o dianí vo financovaní škôl v zahraničí a aj „prehľad na Slovenskej scéne“ by mohol byť prehnaný. Preto môžete brať nasledujúce riadky ako postrehy laika (študenta).
Financovanie vysokých škôl (VŠ) nie je žiadna tajnosť. Každý doň môže nahliadnuť skrz sklo (nie veľmi prehľadných) tabuliek Ministerstva školstva. Po otvorení tabuľky však máte chuť ihneď kliknúť na krížik, uzavrieť súbor. Napriek farebnému značeniu sú to totiž len ťažko vysvetliteľné textové a hodnotové údaje. Výklad Vám môže poskytnúť dokument o programe 077 – Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl. Tam sa dočítate o vzorcoch, ktorými sa riadi financovanie VŠ.
Na ušetrenie námahy sa Vám pokúsim preložiť niekoľko myšlienok. Program 077 o financovaní VŠ sa skladá najmä z týchto 4 bodov:
- dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov
- dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť,
- dotácia na rozvoj vysokej školy,
- dotácia na sociálnu podporu študentov.
Najviac finančných prostriedkov „tečie“ cez prvé dva body, preto im chcem venovať zvýšenú pozornosť. „Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, začlenenie vysokej školy … uplatniteľnosť absolventov v praxi, kvalita a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby.“ Termínom ako napr. „ekonomická náročnosť“ rozumieme. Bez žiadneho znevažovania je jasné, že napr. filozofická fakulta nebude vyžadovať toľko finančných prostriekov, ako niektorá z technických fakúlt, vyžadujúcich drahé technické zariadenia. Najvýznamnejším zo spomenutých faktorov, je „počet študentov“.
V záujme vedenia školy je vytvárať také programy, o ktoré bude záujem. Menej už záleží na kvalite poskytovaných vedomostí, či uplatniteľnosti v praxi. Nie je na tom nič zlé… je to napokon len biznis. Dobrým kšeftom som ja i mojich 130 spolužiakov. Chŕlia nás každý rok. Vytváranie programov je teda dobrým spôsobom, ako si zabezpečiť väčší kúsok z dotačnej torty. Či je škola do nových programov schopná zapojiť dostatočné množstvo kvalitných a kvalifikovaných odborníkov, to je druhá vec. Čo sa týka určitých štúdijných programov – vyhlásenia o tom, že pracovníci podstúpia kvalifikačný kurz sú možno dostačujúce pre médiá, no študentovi v hlave ostane stáť otázka: „Keď to on zvládal počas mesačného kurzu, prečo mám na to 5 rokov?“
Druhým bodom, ktorému sa chcem venovať, je dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť. Ide v podstate najmä o vedeckú činnosť pedagogických pracovníkov VŠ. Na základe ratingového systému sú pracovníci nútení do publikačnej činnosti, ktorá má škole zabezpečiť ďalšie financie. Publikácie sú však často nekvalitné, umelo a nasilu vytvárané monografie, neprinášajúce nový vietor do danej vedeckej oblasti. V tejto sfére by sme si možno mohli nechať poradiť od niektorej zo západných krajín, kde sa pedagogický a vedecký pracovník nezlievajú v jednu kaluž.
Uvediem príklad, do akých extrémov priviedol ratingový publikačný systém, isté VŠ na Slovensku. V jednoduchosti šlo o to, že škola mala z čista jasna omnoho vyššie hodnotenie v systéme, ako zvyčajne. Mala totiž vydávané publikácie v zahraničí – a práve takéto publikácie majú najväčšiu „hodnotu“. Po bližšom preskúmaní sa však prišlo na to, že dané zahraničné vydavateľstvo je na území mimo SR len registrované, môžeme ho teda nazvať „schránkové vydavateľstvo“. V skutočnosti publikácie nevytiahli päty z akademickej pôdy tej ktorej školy. Mali zahraničné publikácie? Mali. Dostali za ne viac peňazí? Dostali. (Kto chce vedieť viac, dočíta sa na internete.)
Môžeme si spolu pri pive zanadávať na kvalitu vysokého školstva. Niekto môže povedať i to, že sú nekvalitné a že je ich veľa. Taký človek Vám povie, že skoly nemôžu byť kvalitné. Ako je predsa možné, že je študent schopný študovať na dvoch VŠ naraz? Ako je možné, že pedagóg je schopný vyučovať na troch školách naraz? …Bude však na omyle ohľadom počtu. Podľa plánov EÚ má byť do roku 2020 až 35% pracovných miest s požiadavkom na vysokoškolské vzdelanie. Píše sa rok 2015 a túto požiadavku nespĺňame ani z polovice. Pritom zamestnávatelia upozorňujú na problém s nedostatkom zamestnancov, ktorí by vyhovovali súčasnému trhu. Vysoké školy totiž nestíhajú dostatočne flexibilne reagovať svojim programovým vybavením. Možno treba hľadieť smerom práve k financovaniu. Len pre porovnanie: priemer investící vložených do vysokoškolského vzdelávanie v EÚ je 1,3% HDP (Slovensko je na tom v rámci EÚ na predposlednom mieste). V USA je to 3.1%. V Turecku je to približne 8%.
Na to, aby som tu navrhoval zmeny, som maličký. Tento článok nemá byť odbornou prácou. Má poukázať na niektoré zadrhávajúce sa časti mechanizmu. A mechanizmus bude zasa o niečo lepšie pracovať, ak si vedenie škôl uvedomí, že zabezpečovanie luxusných pobytov pre zamestnancov a ich rodiny za školské peniaze, nezlepší ich imidž. To je však rozprávka na inú noc…
Celá debata | RSS tejto debaty